Inštitúcie sa nemusia meniť iba revolúciou alebo pomalým prispôsobovaním závislým od predchádzajúceho vývoja. Podľa profesora Jozefa Bátoru existuje aj tretia, menej zreteľná cesta zmeny, ktorú nikto neriadi – preformovanie inštitúcií. Rovnaká otázka, ako a prečo sa menia zabehnuté usporiadania, ho dnes vedie aj k výskumu rozvoja európskej diplomacie a obrany.
Jozef Bátora je profesorom na Katedre politológie Filozofickej fakulty UK v Bratislave a na Katedre medzinárodných vzťahov Webster University vo Viedni. Vo výskume sa venuje starej otázke: Ako sa menia politické inštitúcie?
Profesor Bátora zdôrazňuje, že inštitúcie sú spoločenské štruktúry, ktoré väčšina ľudí považuje za samozrejmé, takže fungujú ako stabilizátory spoločnosti. V oblasti politiky nejde len o domáce inštitúcie, ako sú politické strany, ústavné súdy či parlamenty, ale aj o medzinárodné inštitúcie ako diplomacia, vojna, suverenita či teritorialita.
Doterajšia veda pozná dva základné spôsoby, ako sa inštitúcie menia. Buď sa pomaly a v závislosti od predchádzajúceho vývoja prispôsobujú svojmu okoliu, alebo sa menia naraz, radikálne, v revolučných momentoch. Profesor Bátora vo svojom výskume ukazuje, že popri týchto dvoch existuje aj tretia, menej preskúmaná cesta zmeny. Deje sa menej zreteľne, keď sa v praxi v medzipriestoroch začnú kombinovať organizačné štruktúry, postupy a jazyk z oblastí, ktoré sa predtým nestretávali. Sám tento typ zmeny označuje ako „premiestňovanie inštitúcií“ alebo preformovanie inštitúcií a opisuje ju ako proces, ktorý súborom menších kombinačných posunov postupne vedie k zásadnej zmene.
Tento proces zmeny identifikoval v r. 2025 napríklad na tom, ako sa mení vojna pod vplyvom súkromných vojenských a bezpečnostných firiem, ktoré vo svojej komunikácii čoraz častejšie kombinujú vojenskú terminológiu s jazykom iných odvetví, napríklad technológií, logistiky či energetiky. Podobný typ premeny opísal už v roku 2013 pri vzniku Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, teda diplomatickej služby Európskej únie. Ako prvý ju koncepčne uchopil ako medzipriestorovú organizáciu, ktorá existuje naprieč doménami ministerstva zahraničných vecí, obrany, rozvojovej spolupráce a spravodajských služieb. Koncept sa odvtedy etabloval a časť medzinárodnej vedeckej literatúry o vývoji európskej diplomacie a EÚ ako politickej entity naň odkazuje.
K výskumu inštitúcií ho priviedla rodinná atmosféra, v rámci ktorej sa odjakživa diskutovalo o politike a histórii, a najmä rok strávený ako gymnazista v západnom Berlíne počas kľúčového školského roku 1991 a 1992, keď sa pred jeho očami menila celá Európa. Vyštudoval bakalára na Katedre politológie Filozofickej fakulty UK ešte pod vedením disidenta profesora Miroslava Kusého a následne študoval v Nórsku magisterský program verejná správa na Univerzite v Bergene a získal doktorát v politológii na Univerzite v Osle, kde spolupracoval s jedným zo zakladateľov tzv. nového inštitucionalizmu, Johanom P. Olsenom. Počas doktorandského štúdia strávil rok na Stanforde, kde študoval pod vedením popredných inštitucionalistov ako James G. March a Walter W. Powell. Na Univerzite v Osle mu neskôr ponúkli miesto výskumníka v špičkovom Centre európskych štúdií ARENA, teda prácu, o akej mnohí snívajú. Napokon ju však prijal len na krátko a s manželkou Zuzanou, ktorá sa po mnohých rokoch strávených v zahraničí chcela vrátiť domov, sa presťahovali do Bratislavy.
Slovenské akademické prostredie podľa profesora Bátoru v mnohom zaostáva za západným, no zároveň oceňuje priestor, ktorý mu dáva na vlastnú iniciatívu a možnosť budovať inštitúcie a praktiky, ktoré tu predtým chýbali. A to, že sa špičková veda dá dnes robiť aj zo Slovenska, ukazujú aj články v popredných medzinárodných vedeckých časopisoch a akademických vydavateľstvách, ktoré on a jeho kolegyne a kolegovia z Katedry politológie FiFUK pravidelne publikujú, ale aj medzinárodné vedecké projekty, ktorých sa aktívne zúčastňujú.
Rovnaký záujem o premeny a nové usporiadania ho teraz vedie aj k štvorročnému projektu o naliehavej téme – nových podobách európskej obrany. Skúma, či sa Európska únia stane samostatným obranným aktérom, aktérom s prelínajúcimi sa zdrojmi autority medzi verejnou, súkromnou a občianskou sférou, alebo či sa obrana v Európe rozpadne na jednotlivé štáty a regionálne zoskupenia.
Keď sa Jozef Bátora nevenuje výskumu, rád cestuje a športuje, beháva aj jazdí na bicykli. Keď niekam príde, radšej chodí pešo a rozpráva sa s miestnymi, pretože tak sa najlepšie spoznáva svet. Veľa času trávi aj s manželkou a dvoma synmi Adamom a Michalom, s ktorými rád vedie rozhovory.
