Posadí dvoch ľudí oproti sebe, nechá ich rozprávať a sleduje, ako sa ich telá, tváre, hlasy a gestá postupne zosúlaďujú. Alebo aj nie.
Docent Michal Hajdúk pôsobí na Katedre psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave ako profesor a vedúci katedry. Zároveň robí výskum a prednáša aj na Psychiatrickej klinike Lekárskej fakulty Univerzity Komenského. Zaujíma ho takzvaný sociálny mozog, teda mechanizmy, vďaka ktorým sa vyznáme v medziľudských vzťahoch, čítame výrazy tváre a zámery druhých a dokážeme s ostatnými spolupracovať. Venuje sa hlavne tomu, čo sa deje, keď tieto mechanizmy zlyhávajú u ľudí s psychickými poruchami, najmä pri schizofrénii. Jeho celoživotnou témou je aj paranoja, teda sklon nepresne pripisovať druhým nepriateľské úmysly. V posledných rokoch sa čoraz viac venuje osamelosti a sociálnej izolácii, ale aj ich vplyvom na zdravie a spoločnosť.
Výskum vedie v Centre výskumu psychických porúch UK, ktoré založil a vybudoval na Univerzite Komenského. Jeho tím má skúsenosti s rozsiahlymi epidemiologickými štúdiami. Centrum disponuje aj špičkovo vybaveným moderným laboratóriom, v ktorom so svojimi kolegami meria mozgovú aktivitu, fyziologické prejavy, sociálne správanie a zároveň počítačovo analyzuje výrazy tváre. Najnovšie v ňom sleduje dvojice ľudí počas skutočného rozhovoru a analyzuje, ako sa počas neho synchronizujú ich výrazy tváre a emócie. Vychádza z hypotézy, že práve táto schopnosť naladiť sa na druhého je oslabená u ľudí s vážnym psychickým ochorením.
K téme svojho výskumu sa dostal počas vysokej školy, keď mu jeho vtedajšia priateľka, dnes manželka, požičala knihu Príbeh rodu Homo od Robina Dunbara. V nej si všimol krátku poznámku o tom, že ľudia so schizofréniou majú ťažkosti práve s vnímaním a interpretovaním sociálnych signálov, preto sa rozhodol, že to preskúma vo svojej diplomovej práci. Táto téma ho fascinuje dodnes.
Za skutočne zlomový moment kariéry považuje Fulbrightovo štipendium, vďaka ktorému strávil niekoľko mesiacov ako postdoktorand v Texase u profesorky Amy Pinkham, a taktiež výskumný pobyt a spoluprácu s profesorom Michaelom Greenom z UCLA, jednou zo svetových špičiek vo výskume schizofrénie, ktorý ho priviedol k skúmaniu sociálnej motivácie a osamelosti. Mesačný pobyt v Belgicku ho zase priblížil k práci s mobilnými technológiami v starostlivosti o duševné zdravie a otvoril mu dvere do veľkého medzinárodného konzorcia IMMERSE, ktoré bolo podporené v prestížnej schéme Horizon Europe. Projekt sa zaoberal otázkou, ako môžu dáta z mobilov zlepšiť rozhodovanie lekára a pacienta o liečbe a tým zlepšiť zdravotnú starostlivosť ľudí s psychickými poruchami.
Za jeden zo svojich najväčších úspechov považuje knihu Schizofrénia: malá kniha o veľkej poruche, v ktorej zhrnul dekádu svojho výskumu, pričom za knihu získal viacero ocenení. Rovnako významný je pre neho aj dosah jeho projektu DISCONNECT, v ktorom sa venoval vplyvom osamelosti a sociálnej izolácii, čím výrazne prispel k otvoreniu verejnej diskusie a zmenám v tejto oblasti na Slovensku.
Ak neskúma, rád cestuje s rodinou. Má rád gastronómiu a špecializuje sa na prípravu texaského BBQ a mexických tacos.
