Pozerá sa na obrázky nádorového tkaniva, ktoré pripomínajú vesmír, a učí umelú inteligenciu, ako ich čítať.

Pavol Čekan je zakladateľom a riaditeľom biotechnologickej spoločnosti MultiplexDX. Jeho tím vyvinul diagnostický test Multiplex8+ na rakovinu prsníka, ktorý kombinuje tri technológie. Vizualizáciu a kvantifikáciu RNA biomarkerov priamo v tkanive, identifikáciu a laserové vyrezanie tej časti nádoru, ktorá je pre diagnózu najdôležitejšia, a napokon sekvenovanie, pri ktorom sa tím pozerá na viac než dvadsaťtisíc biomarkerov naraz.

Test dokáže odhaliť, z akých rôznych typov buniek sa nádor v skutočnosti skladá, vyčistiť vzorku od zdravého tkaniva a poskladať signatúry, ktoré napovedajú, ako pacientka zareaguje na konkrétnu liečbu.

Prvotná myšlienka sa zrodila okolo roku 2009, keď ako výskumník na Rockefellerovej univerzite v New Yorku prvýkrát dostal do rúk tkanivá pacientiek s rakovinou prsníka a zistil, že jeho diagnostické výsledky sa nezhodujú s existujúcimi klinickými reportmi. Spoločnosť MultiplexDX založil v roku 2016 a o grant z prestížnej európskej schémy EIC Accelerator žiadal desaťkrát, kým napokon koncom roka 2019 jeho spoločnosť uspela ako prvá slovenská firma v histórii tejto schémy. Vývoj pokračoval aj počas pandémie, počas ktorej sa firma dostala do povedomia širokej verejnosti vďaka vývoju certifikovaných PCR testov na covid.

Tento rok jeho tím dokončil medzinárodnú retrospektívnu validačnú štúdiu na 590 pacientkach s trojnásobne negatívnym karcinómom prsníka, najnebezpečnejším podtypom ochorenia, a spúšťa prospektívnu klinickú štúdiu SMART DX naprieč deviatimi krajinami. Na projekte spolupracuje s desiatkami akademických aj klinických pracovísk, od Východoslovenského onkologického ústavu cez Oslo Cancer Cluster až po Hospital del Mar v Barcelone.

Srdcovou záležitosťou je však pre Pavla Čekana nový projekt s názvom RNA FISH v spojení s umelou inteligenciou. RNA FISH, teda fluorescenčná in situ hybridizácia, dokáže na tenkých rezoch tkaniva zafarbiť konkrétne molekuly RNA. Farebné bodky pod mikroskopom potom umelá inteligencia deteguje, spočíta a vyhodnotí. To prezradí, ako veľmi je daný gén v bunke aktívny. Podľa Pavla Čekana ide o mimoriadne náročnú technológiu, ktorá v takejto podobe, presnosti, intenzite signálu a miere automatizácie inde na svete neexistuje.

Samotná technológia je podľa neho už hotová, výzvou zostáva dostať ju do praxe po celom svete, preto buduje vlastné centralizované certifikované klinické laboratórium, ktoré dokáže spracovávať vzorky v podstate odkiaľkoľvek. Cieľom je urobiť diagnostiku rýchlejšou, presnejšou a najmä dostupnejšou aj pre menej bohaté krajiny.

K chémii sa Pavol Čekan dostal už na základnej škole, kde vyhrával chemické olympiády, no na vysokej škole vážne zvažoval aj kariéru operného speváka. Roky sa pripravoval na to, že bude Slovensko reprezentovať na medzinárodnej chemickej olympiáde, no v poslednom celoslovenskom kole neuspel. Sám hovorí, že práve tento neúspech ho silne motivoval a naučil vždy dotiahnuť veci do konca: od doktorátu z chémie nukleových kyselín na Islande cez odvahu odísť pracovať do Ameriky až po založenie vlastnej firmy.

Dlhé roky sa venoval folklóru, husliam a spevu, dnes najradšej trávi čas s manželkou a tromi synmi a s partiou rovesníkov pri florbale. Najväčším relaxom je preňho obyčajná prechádzka, či už v horách, v lese alebo len tichými uličkami starého mesta.