Medzinárodná komisia

Rolf-Dieter Heuer

fyzika

Medzinárodná komisia

Rolf-Dieter Heuer

fyzika

Profesor Rolf-Dieter Heuer je experimentálny časticový fyzik. Vo svojej vedeckej činnosti sa doteraz venoval najmä štúdiu elektrón-pozitrónových reakcií, vývoju experimentálnych techník, ako aj konštrukcii a chodu veľkých detektorov.

Profesor Rolf-Dieter Heuer je experimentálny časticový fyzik. Vo svojej vedeckej činnosti sa doteraz venoval najmä štúdiu elektrón-pozitrónových reakcií, vývoju experimentálnych techník, ako aj konštrukcii a chodu veľkých detektorov.

Profesor Heuer získal titul PhD. na Heidelbergskej univerzite, kde po štúdiu pokračoval ako výskumný pracovník. V rokoch 1984 až 1998 bol profesor Heuer zamestnancom CERN-u, kde pracoval na experimente OPAL. Posledné štyri roky (1994 – 1998) bol hlavným predstaviteľom experimentu, pričom bol zodpovedný za všetky aspekty kolaborácie, ktorá zahŕňala viac ako 300 fyzikov, ako aj za jej vedecké výsledky.

V roku 1998 získal Heuer profesúru na Hamburgskej univerzite. Po prechode na univerzitu založil skupinu, ktorá pracovala na prípravách na experimenty na elektrón-pozitrónovom lineárnom urýchľovači. Tá sa veľmi rýchlo stala celosvetovo jednou z vedúcich skupín v tejto oblasti. V decembri 2004 sa prof. Heuer stal výskumným riaditeľom pre časticovú a astročasticovú fyziku v laboratóriu DESY.

Profesor Heuer bol generálnym riaditeľom CERN-u od januára 2009 do decembra 2015. Jeho mandát sa vyznačoval spustením Veľkého hadrónového urýchľovača (LHC) v roku 2009, zvýšením jeho výkonu v roku 2015, objavením Higgsovho bozónu a geografickým rozšírením členstva v CERN-e. Heuer tiež aktívne angažoval CERN do propagácie významu vedy a dôležitosti STEM vzdelávania pre trvalo udržateľný rozvoj spoločnosti.

V rokoch 2016 – 2018 bol profesor Heuer prezidentom Nemeckej fyzikálnej spoločnosti. Publikoval viac ako 500 vedeckých prác a je držiteľom mnohých čestných titulov na univerzitách v Európe, Ázii, Austrálii a Kanade. Je členom niekoľkých akadémií vied v Európe, vrátane Nemeckej akadémie vied Leopoldina.