Prof. MUDr. Daniela Ostatníková, PhD., je prednostka Fyziologického ústavu a prodekanka pre medzinárodné vzťahy Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vo svojej vedeckej práci dlhodobo skúma vplyv pohlavných hormónov na špecifické kognitívne schopnosti oboch pohlaví. V posledných pätnástich rokoch sa zameriava na výskum príčin vzniku autizmu.
Dá sa povedať, že na počiatku vedeckého bádania profesorky Ostatníkovej bola láska. Presnejšie, túžba porozumieť milovanému manželovi – matematikovi – a zároveň mužom a ženám a ich rozdielnemu vnímaniu videného, počutého a zažitého. Keď si Daniela Ostatníková uvedomila, že za mnohé odlišnosti môže aj pohlavný hormón – testosterón, rozhodla sa ho skúmať v čase, keď nastúpila do Fyziologického ústavu.
Už od začiatku nadchla pre tento fascinujúci výskum aj svojich študentov, ktorí boli jej hnacou silou. „Potvrdili sme teóriu, že existuje optimálna hladina testosterónu pre rôzne špecifické rozoznávacie schopnosti u mužov a žien,“ opisuje uznávaná vedkyňa prelomové zistenia. Od výskumu testosterónu sa odrazila k výskumu autizmu v čase, kedy sa o tejto vývinovej poruche na Slovensku skoro nič nevedelo. „Podľa hypotézy profesora Baron-Cohena z Cambridgeskej univerzity majú autistickí jedinci hypermužský mozog ako dôsledok prenatálneho vplyvu testosterónu,“ objasňuje vedkyňa teóriu, z ktorej pri výskume vychádzala. „Dnes naše výskumy podporujú hypotézu zásahu troch faktorov – genetiky, pohlavia a faktorov prostredia.“
Autizmus v preklade znamená osamelý. Osamelí boli nielen jedinci s autizmom, ale aj ich rodiny, ktorým nikto nepomáhal. Dnes je to inak a poruchy autistického spektra už nie sú v našej spoločnosti tabu aj vďaka úsiliu profesorky Ostatníkovej a jej tímu. V roku 2013 totiž založila a vybudovala Akademické centrum výskumu autizmu. Je to jediné akademické pracovisko na Slovensku venujúce sa výskumu príčin tejto neurovývinovej poruchy na základe interdisciplinárnej spolupráce. „Cieľom nášho centra je poskytnúť rodičom a odborníkom informácie založené na dôkazoch na poli skríningu, diagnostiky, vzdelávania a výskumu,“ deklaruje profesorka Ostatníková.
Vedecký tím profesorky Ostatníkovej skúma príčiny autizmu v súvislosti s genetickým pozadím, pohlavnými hormónmi a ich metabolizmom, s poruchami trávenia, črevnej mikrobioty a poruchami spánku a imunity. „Zistili sme napríklad, že deti s autizmom majú iné zloženie črevného mikrobiómu. Naša hypotéza predpokladá, že ak by sa tento mikrobióm skorigoval, napríklad na mieru šitými probiotikami, potenciálne by to mohlo mať efekt na zlepšenie klinických príznakov. Sedemdesiatpäť percent detí s poruchou autistického spektra totiž trpí tráviacimi problémami,“ vysvetľuje uznávaná profesorka.
Daniela Ostatníková je nielen priekopníčkou výskumu a osvety o autizme na Slovensku, ale podieľala sa aj na tvorbe legislatívy, ktorá zaviedla štandardné postupy pre včasný skríning a štandardnú diagnostiku tohto neurovývinového ochorenia. „Skríning sa dnes robí v ambulancii primárneho pediatra pri pravidelných prehliadkach a posudzovaní psychomotorického vývinu detí.“
Ľudí s poruchami autistického spektra vníma profesorka Ostatníková ako inak obdarených, inak cítiacich a inak vnímajúcich svet okolo nás. Každý z nich je pritom iný a jedinečný. Autizmus nemá žiadnu jasnú príčinu, vyznačuje sa širokým spektrom rôznorodých príznakov a sprievodných ochorení. Na základné príznaky zatiaľ neexistuje konkrétna farmakologická liečba.
„Mojím pedagogickým cieľom je výchova mladej generácie lekárov a iných odborníkov, ktorí budú profesijne prichádzať do kontaktu s ľuďmi s autizmom,“ vyznáva sa profesorka Ostatníková. „Študentov sa vždy snažím obrazne zapáliť pre moju vedeckú oblasť alebo výskumnú tému. Na to, aby horeli, musím horieť aj ja, aby sa mali od koho neustále inšpirovať. V tom je univerzitné a vedecké prostredie špecifické. Definuje sa tam kritická masa a komunita ľudí, ktorí bažia po poznaní a túžia sa učiť. Vzájomne si tak formujeme svoje osobnosti. A v tom tkvie krása vzdelávania, ale aj bádania.“
Profesorka Ostatníková sníva o tom, že študenti a študentky budú raz v jej diele pokračovať. Vo voľnom čase veľmi rada číta životopisné romány a venuje sa svojej rodine, v ktorej sa všetci navzájom obohacujú. Rada s manželom cestuje a navštevuje nové mestá a miesta. „Poznávame ľudí a ich zvyky, rôznorodosť, kultúru a odlišnosti. Rozširuje mi to obzory aj pri práci so zahraničnými študentmi,“ hovorí prodekanka pre medzinárodné vzťahy. Jej celoživotným koníčkom je veda. Po rokoch výskumu dokonale rozumie aj svojmu manželovi, pretože toto pochopenie bolo východiskom jej vedeckej kariéry.
„Najväčšia radosť vedca je, keď robí vedu a vidí, že jej výsledky sú užitočné v ľudských príbehoch. Teší ma, že zlepšujeme život mnohým deťom s autizmom a dodávame rodičom odvahu a nádej ďalej žiť s touto neľahkou neurovývinovou poruchou.“
