V roku 2016 paleoentomológ Mgr. Hemen Sendi, PhD. priniesol z terénu v Libanone kus jantáru, ktorý potom niekoľko rokov ležal v zásuvke. Nikto netušil, že sa v jeho vnútri ukrýva niečo výnimočné. Až po vypreparovaní jantáru, teda jeho narezaní na tenký rez, sa ukázalo, že obsahuje drobný hmyz. Niekoľkomilimetrový nález sa napokon stal prvým známym dôkazom hmyzu zachovaného v jurskom jantári, ktorý bol starý približne 150 miliónov rokov.

Pre Hemena Sendiho, ktorý pôsobí v Ústave zoológie Slovenskej akadémie vied, ide o jeden z jeho doteraz najvýznamnejších vedeckých úspechov. Vyplnil približne 60-miliónovú medzeru vo fosílnom zázname, priniesol nový pohľad na svet hmyzu z obdobia dinosaurov a vďaka jeho výskumu sa podarilo presnejšie zrekonštruovať jurské prostredie, napríklad biotop zalesneného dočasného močiara so starobylou vegetáciou, akými boli stromové paprade či ginkgoaceové stromy.

Jantár sa stal slávnym aj vďaka filmu Jurský park, v ktorom vedci získajú DNA dinosaurov z komára zachovaného v skamenenej živici. Bol tento film prekvapivo blízko k realite? „Je to stále veľká hollywoodska fikcia, ale nám sa konečne podarilo nájsť hmyz v jantári aj z tohto obdobia, takže v niečom sme sa filmu priblížili,“ hovorí Hemen Sendi, ktorého objav je dnes uložený v Slovenskom národnom múzeu.

Mladý vedec sa zameriava najmä na fosílne šváby a ich príbuzné skupiny zachované v jantári a sedimentoch. Skúma ich evolučnú históriu od druhohôr až po treťohory. Fosílie mu umožňujú pozerať sa do minulosti a sledovať, ako sa jednotlivé skupiny hmyzu vyvíjali a prispôsobovali zmenám prostredia. Prostredníctvom nich sa snaží pochopiť, ako fungovali dávne ekosystémy a akú úlohu v nich zohrával tento hmyz. Zaujíma ho napríklad to, čím sa živil a s akými inými organizmami interagoval, ale aj to, ako sa v priebehu času menilo geografické rozšírenie niektorých skupín, čo často súviselo s tektonickými alebo klimatickými zmenami.

Keď vieme, ako na ne ekosystémy a organizmy reagovali v minulosti, môžeme lepšie pochopiť to, čo sa môže diať aj dnes. Tieto poznatky sú cenné pri porozumení výzvam, ktorým čelí príroda v súčasnosti. „Môj výskum zároveň pomáha dopĺňať obraz o biodiverzite, ktorá existovala dávno pred nami a ktorá dnes už z veľkej časti neexistuje,“ dopĺňa Hemen Sendi. Je popredným autorom opisov viacerých nových taxónov s unikátnymi adaptáciami, ktoré dnes už neexistujú. Jeho výskum bol publikovaný v prestížnych vedeckých časopisoch a zaujal aj médiá ako BBC Earth a Nature.

Pri rekonštrukcii týchto dávnych svetov využíva paleoentomológ dva rozdielne typy fosílneho záznamu: jantár a sedimenty. „Hmyz zachovaný v jantári, kde sa skvele zachovávajú najmä menšie jedince, predstavuje akési okno do minulosti. Dokážu sa v ňom zachovať mimoriadne jemné detaily. Vidíme ho v 3D a zachovávajú sa na ňom jemné štruktúry ako chĺpky či dokonca stopy správania,“ vysvetľuje Hemen Sendi. V sedimentoch sa zase častejšie nachádzajú väčšie jedince, no často len ich fragmenty, ako napríklad krídla. Spolu tak tvoria dokonalú skladačku a ponúkajú dva odlišné pohľady na život, ktorý sa odohrával milióny rokov pred nami.

Sendiho snom je poskladať presný obraz o vývoji týchto organizmov a vytvoriť na Slovensku pracovisko, ktoré bude vďaka moderným technológiám a silným medzinárodným partnerstvám prinášať výsledky s presahom za hranice našej krajiny.

Hemen Sendi má otca z kurdskej časti Iraku, matku Slovenku a vyrastal v Holandsku. Práve detstvo strávené pri pobreží ho priviedlo k záľube v zbieraní rôznych nálezov vrátane kostí zvierat z poslednej doby ľadovej. „Fascinovalo ma, že môžem držať v ruke niečo, čo existovalo už pred niekoľkými tisíckami alebo miliónmi rokov. Odmalička som tiež veľmi rád navštevoval prírodovedné múzeum, kde ma fascinovali zbierky skamenelín. Už vtedy som vedel, že chcem študovať paleontológiu a raz sa jej venovať profesionálne. A asi najviac ma fascinovalo práve to, že prostredníctvom takýchto nálezov môžeme odhaľovať a rekonštruovať svet, ktorý existoval dávno pred nami,“ spomína.

Študovať paleontológiu sa napokon rozhodol na Slovensku, ktoré preňho bolo prirodzenou voľbou aj vzhľadom na rodinné väzby. Zároveň v tom čase nebola v Holandsku možnosť študovať paleontológiu ako samostatný odbor. Po absolvovaní štúdia na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave pokračoval v doktorandskom štúdiu. Po jeho úspešnom ukončení sa stal zamestnancom Ústavu zoológie Slovenskej akadémie vied, kde pôsobí dodnes. Popri vedeckej práci sa postupne zapojil aj do medzinárodnej spolupráce a absolvoval viaceré výskumné pobyty v zahraničí. Tie mu zároveň umožnili nadviazať a udržiavať dlhodobú spoluprácu so zahraničnými kolegami, ktorá pokračuje dodnes.

Do budúcna chce naďalej pôsobiť v slovenskej vede. Príjemne ho prekvapilo, koľko zaujímavého výskumu s výsledkami aj v medzinárodnom meradle u nás vzniká. „Myslím, že máme na Slovensku kvalitných vedcov, o ktorých sa však niekedy mimo vedeckej komunity príliš nevie,“ hodnotí.

Za problém považuje investovanie do vedy, ktoré na Slovensku nie je také rozsiahle ako v iných krajinách, čo sa podľa neho odráža napríklad aj vo vybavení niektorých laboratórií. Slovenským vedcom však pomáha aktívna medzinárodná spolupráca. „Keď je to potrebné, môžeme posielať vzorky do zahraničia kolegom, aby ich preskúmali prístrojmi, ktoré tu nemáme,“ približuje.

Možno najväčším prekvapením pre človeka, ktorý si predstavuje prácu paleontológa, je zistenie, koľko času v skutočnosti strávi mimo terénu. Od detstva mal Hemen Sendi predstavu, že paleontológovia sú väčšinou v exteriéri a odkrývajú fosílie.

V realite však veľkú časť pracovného času trávi pri počítači spracovaním dát, písaním vedeckých článkov a grantov a venuje sa materiálu, ktorý sa už našiel. „Možno je paleoentomológov príliš málo na to, koľko materiálu dnes existuje. Niektoré zbierky tak predstavujú prácu pokojne pre niekoľko generácií vedcov,“ poznamenáva.

Veda je podľa neho dôležitá, pretože ľuďom umožňuje lepšie pochopiť svet okolo nás a zároveň si overovať, čo je pravda a čo nie. „Posúva naše poznanie dopredu a prináša aj odpovede na otázky, ktoré si predtým nikto nevedel zodpovedať. Veda celkovo veľmi ovplyvňuje náš každodenný život,“ hovorí. Ten jeho ovplyvňuje významne a naučila ho mnohé, čo využíva aj mimo práce.

„Snažím sa vytvoriť si názor až na základe dostupných dôkazov, pričom zvažujem rôzne hypotézy a som pripravený svoj názor zmeniť, ak nové dôkazy ukážu, že sa mýlim. Asi som však aj trochu profesionálne deformovaný, pretože keď niekam idem, automaticky si detailnejšie všímam niektoré veci okolo seba, napríklad dlažbu pod nohami a premýšľam, odkiaľ pochádza. Skrátka, som stále veľmi zvedavý,“ hovorí.

Aj keď už na hľadanie skamenelín vo voľnom čase nemá toľko priestoru, kontakt s prírodou zostal súčasťou jeho života. Keď práve neskúma, rád chodí na turistiku, fotografuje a trávi čas vonku.