Prečo ľudia veria príbehom, ktoré nemajú oporu v realite? A aký vplyv má táto viera na naše najbližšie vzťahy či celkovú dôveru v spoločnosti? Týmito otázkami sa vo svojom výskume dlhodobo zaoberá Mgr. Jakub Šrol, PhD., samostatný vedecký pracovník v Centre spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied. Konšpiračné teórie patria podľa neho k najvážnejším výzvam 21. storočia, pretože zásadne zasahujú do verejnej debaty aj medziľudského porozumenia. Od leta tohto roka sa jeho vedecká dráha posunula na medzinárodnú úroveň – pôsobí ako postdoktorand na univerzite v Kente v britskom Canterbury. V rámci svojho nového projektu sa venuje téme, ktorá je vo výskume konšpiračných teórií zatiaľ preskúmaná len minimálne – skúma, ako konšpiračné presvedčenia ovplyvňujú kvalitu partnerských vzťahov.
„Vo výskume sa chceme pozrieť nielen na to, aké negatívne dôsledky má viera v konšpiračné teórie na partnerstvo, ale zaujíma nás aj opačná stránka – či spoločná viera v určité teórie nemôže dvoch ľudí, naopak, zomknúť, posilniť ich vzájomnú dôveru a priniesť do ich vzťahu aj nejaké pozitíva,“ objasňuje psychológ.
K štúdiu konšpiračných teórií sa Jakub Šrol dostal postupne cez výskum kognitívnych odchýlok, teda systematických chýb a skreslení v myslení, kvôli ktorým má naša myseľ tendenciu hľadať vzorce a jednoduché vysvetlenia aj tam, kde žiadne nie sú. Postupom času sa však jeho pohľad, ako aj smerovanie celosvetového výskumu výrazne posunuli. Ukazuje sa totiž, že kognitívne faktory ako inteligencia, vzdelanie či kritické myslenie nie sú tým hlavným dôvodom, prečo niekto uverí nepodloženým správam.
Hoci kritické myslenie dokáže človeka do určitej miery chrániť, v skutočnosti sme všetci náchylní podľahnúť konšpiračným myšlienkam. Kľúčovú úlohu zohrávajú sociálne faktory, predovšetkým naša skupinová príslušnosť a potreba niekam patriť. „Práve naša identita a spoločenstvo, do ktorého patríme, často rozhodujú o tom, akým konkrétnym konšpiračným presvedčeniam podľahneme. Jasne to vidieť na odlišných teóriách, ktorým veria napríklad konzervatívci, liberáli alebo príslušníci spoločenských menšín,“ vysvetľuje Šrol.
Ďalším dôležitým posunom v jeho práci je skúmanie toho, ako ľudia vnímajú rozšírenosť konšpiračných teórií vo svojom okolí. Výskumy, na ktorých spolupracuje, odhaľujú zaujímavý paradox. Zatiaľ čo ku konkrétnej konšpiračnej teórii sa na Slovensku prihlási napríklad 10 až 20 percent opýtaných, tí istí ľudia súčasne odhadujú, že rovnakému tvrdeniu verí až 30 či 40 percent ľudí. „Verejnosť má tendenciu výrazne preceňovať to, do akej miery iní ľudia veria konšpiračným teóriám. Je to zrejme čiastočne aj dôsledok toho, ako intenzívne sa o tejto téme hovorí v médiách či vo vedeckých kruhoch. Je však kľúčové tieto negatívne vplyvy nepreceňovať a uvedomiť si, že pri konšpiračných teóriách ide takmer vždy o presvedčenia menšiny populácie, nie spoločenskej väčšiny,“ objasňuje Jakub Šrol.
Vo svojom výskume na Slovensku sa tiež zameriava na konšpiračné presvedčenia týkajúce sa spoločenských menšín, osobitne LGBTI+ komunity. „V našom výskume často vidíme, že konšpiračné presvedčenia sa spájajú s pocitom, že LGBTI+ menšina predstavuje hrozbu pre identitu ľudí, čo následne vedie k neochote prichádzať s týmito ľuďmi do kontaktu. Bol by som rád, ak by sa náš výskum posunul do praktickej, aplikovanej roviny. Chceme hľadať spôsoby, ako s týmito presvedčeniami pracovať tak, aby sme znižovali predsudky, pomáhali ľuďom nachádzať spoločné témy a zlepšovali medziľudské aj medziskupinové vzťahy,“ hovorí Šrol.
Za svoj hlavný cieľ v najbližších rokoch považuje podanie žiadosti o prestížny ERC grant a vybudovanie medzinárodného tímu špičkových expertov. Verí, že dôkladný výskum môže priniesť do celospoločenskej debaty viac racionality a pomôže nám odkloniť sa v spoločnosti od nálepkovania názorových oponentov slovom „konšpirátor“ len preto, že s nimi nesúhlasíme. Práve tímovú prácu považuje za základ dobrej vedy. Kľúčové je podľa neho budovanie pevných vzťahov na pracovisku, otvorený feedback a ľudská podpora medzi kolegami.
Popri výskume považuje za svoju povinnosť aj popularizáciu vedy smerom k verejnosti. „Veda je financovaná z verejných zdrojov, a preto je mimoriadne dôležité, aby sa výsledky nášho poznania dostávali k ľuďom v zrozumiteľnom jazyku a dali sa využiť v praxi,“ zdôrazňuje. Vo voľnom čase rád číta beletriu, predovšetkým žánre sci-fi, fantasy a LGBTI+ literatúru. Okrem toho sleduje kvalitné filmy a oddychuje pri turistike v národných parkoch.
