Prof. RNDr. Iveta Waczulíková, PhD. je profesorka fyziky na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Vo výskume sa venuje biofyzikálnym vlastnostiam živých systémov v podmienkach zdravia aj choroby, najmä pri diabete, kardiovaskulárnych a onkologických ochoreniach, ako aj hodnoteniu fyzikálnych vlastností a krvnej kompatibility nanočastíc s potenciálnym využitím v medicíne.
Zároveň je garantkou unikátneho medziodborového študijného programu Biomedicínska fyzika, ktorý prepája fyziku s medicínou. Študenti sa učia spracovávať výsledky biofyzikálnych meraní, interpretovať ich medicínsky význam vo vzťahu k procesom v ľudskom tele a získavajú predpoklady na odbornú komunikáciu s lekármi priamo v klinickej praxi. Podstatu odboru vysvetľuje jednoducho: „Sme lovci biosignálov.“ Biomedicínski fyzici navrhujú a využívajú metódy, ktorými možno z tela získať informácie o procesoch, ktoré v ňom prebiehajú. Signálom môže byť zmena teploty, tlaku či viskozity krvi. Porovnaním nameraných hodnôt s tým, čo očakávame pri zdravom organizme, možno zachytiť, že sa v tele niečo mení.
Na začiatku vedeckej kariéry sa venovala výskumu diabetu. Po štúdiu biofyziky a chemickej fyziky sa prihlásila na postgraduálne štúdium na Lekárskej fakulte UK. Na konkurze jej profesor Jozef Čársky predstavil výskum látok s potenciálnym antidiabetickým účinkom a spýtal sa, čím by mohla ako biofyzička prispieť. „V odpovedi som vychádzala z metód diplomovej práce pod vedením profesorky Libuše Šikurovej a zrazu mi napadlo, že možno by som v tejto oblasti bola lepšia ako priemerná.“ Študentom preto radí hľadať oblasť, v ktorej využijú svoje schopnosti, vidia zmysel práce a môžu byť užitoční.
V súčasnosti skúma najmä vplyv rôznych faktorov na energetický metabolizmus buniek, vlastnosti krvi a funkcie cievneho endotelu – vnútornej výstelky ciev. Poruchy týchto procesov sa podieľajú na komplikáciách kardiovaskulárnych a metabolických ochorení aj na niektorých následkoch dlhého COVID-u. „Za najdôležitejšiu tému považujem snahu pochopiť mechanizmy, ktoré vedú k adaptívnym alebo poškodzujúcim zmenám energetického metabolizmu buniek, funkcie krvi a cievneho endotelu.“ Lepšie porozumenie týchto mechanizmov môže pomôcť identifikovať biomarkery, ktoré umožnia zachytiť začínajúce poškodenie skôr, než sa prejaví klinicky. Sleduje aj adaptačné mechanizmy srdcových mitochondrií a ich význam pre ochranu srdca.
Ďalšou líniou jej práce je skúmanie nanočastíc pre medicínske využitie. Môžu slúžiť ako nosiče liečiv a pomôcť ich cielene dopraviť napríklad k nádoru. Jej tím skúma, ako nanočastice ovplyvňujú viskozitu, tokové vlastnosti a zrážanie krvi a pri akých dávkach by už mohli predstavovať riziko. „Sledujeme, ako sa nanočastica ‚kamaráti‘ s prostredím. Hľadáme bezpečné dávkové okno v laboratórnych podmienkach.“ Takýto výskum pomáha optimalizovať chemickú štruktúru nanočastíc a znížiť riziko nežiaducich účinkov.
Dlhodobo vyučuje bioštatistiku a metodológiu výskumu a je spoluautorkou učebnice Introductory Biostatistics. Pomáha lekárom analyzovať klinické dáta. „Údaje samy osebe nehovoria pravdu. O ich výpovednej hodnote rozhoduje kvalita experimentu alebo pozorovania, z ktorých pochádzajú. Dôveryhodný výsledok je taký, ktorý dokážeme vysvetliť, overiť a pri podobných podmienkach znovu získať.“ Študentov učí odlišovať štatistickú významnosť od klinického významu. Potenciál vidí aj v strojovom učení a klinických systémoch na podporu rozhodovania. Algoritmus môže vypočítať výsledok a navrhnúť postup liečby, ale nenesie zaň zodpovednosť. „Niekto sa pod to rozhodnutie podpísať musí.“
Študentov zapája do výskumných projektov a témy prác prepája s potrebami praxe. Učí ich navrhovať vlastný postup a nebáť sa neistoty. „Namiesto vyčkávania na ‚správnu‘ odpoveď treba klásť vlastné otázky, spochybňovať predpoklady a otvorene diskutovať o výsledkoch a ich interpretácii. Vtedy už neuvažujete ako študent, ktorý chce splniť zadanie, ale ako vedec, ktorý sa snaží porozumieť problému.“ Omyl podľa nej patrí k bádaniu: až keď priznáme, že niečomu nerozumieme, môžeme to začať seriózne skúmať. Rovnako dôležitá je schopnosť hľadať alternatívne vysvetlenia a všimnúť si aj to, čo nepotvrdzuje pôvodné očakávanie.
Tento spôsob uvažovania si prenáša aj do súkromia. „Snažím sa nereagovať hneď a myslieť na možné alternatívne vysvetlenia, aby nedominovala emocionálna stránka,“ hovorí. „Dalo mi to viac pokory.“ Veľa času venuje rodine a starostlivosti o rodičov, tešia ju deti a vnučky, blízke sú jej včely, vinohrad, príroda a umenie. Rodinu sama spája so svojím prístupom k študentom: „To, ako fungujem so študentmi, je odraz toho, ako sa snažíme fungovať doma.“ Hovorí o nich ako o svojich „ďalších deťoch“ a je k nim úprimná v názoroch a postojoch.
Keď má pomenovať myšlienku, ktorá je jej blízka, vyberá si vetu z textu Success americkej autorky Bessie Anderson Stanley: „Úspech dosiahol ten, kto zanechal svet lepší, než ho našiel.“
