Prof. Ing. Juraj Gazda, PhD. pôsobí na Fakulte elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach (TUKE). Ako prorektor pre inovácie a transfer technológií sa zároveň usiluje o intenzívnejšie prepájanie univerzitného výskumu s praxou. Na Katedre počítačov a informatiky vedie Intelligent Information Systems Lab (IISLab) – výskumné laboratórium zamerané na umelú inteligenciu, robotiku, komunikačné siete, medicínske aplikácie a kvantové technológie.
Profesor Gazda vyrastal v učiteľskej rodine. Pri výbere vysokej školy ho výrazne nasmeroval otec, profesor ekonómie. Počas štúdia absolvoval pobyty na Delft University of Technology, Ramon Llull University v Barcelone a Hamburg University of Technology. Stretnutia s vedcami na týchto pracoviskách v ňom podľa jeho slov vzbudili „veľmi silný záujem o vedu, výskum a vzdelávací proces“. Začínal pri bezdrôtových komunikačných sieťach, neskôr sa jeho odborný záujem prirodzene rozšíril o umelú inteligenciu. „Progres umelej inteligencie je taký zásadný, že v ňom vidím množstvo podobností s priemyselnou revolúciou. Výrazne zasiahne pracovný trh a ľudia budú musieť priebežne aktualizovať svoje vedomosti a prispôsobovať sa novým podmienkam,“ podotýka.
Jednou z hlavných tém jeho tímu je využitie umelej inteligencie v autonómnych systémoch – od robotiky a inteligentného priemyslu po autonómne vozidlá. V projekte MetaMobility skúmajú digitálne dvojčatá autonómnej dopravy a možnosti zvyšovania jej bezpečnosti a efektívnosti pomocou umelej inteligencie. Výskum tímu zasahuje aj do zdravotníctva, najmä do medicínskeho zobrazovania a presnejšej diagnostiky. „Skúmame aj využitie jazykových modelov na odbremenenie lekárov od časti administratívy,“ približuje profesor Gazda.
Výsledky výskumu chce prenášať do firiem a nemocníc v regióne. „Toto je pre mňa alfa a omega – robiť kvalitný výskum, ktorý sme následne schopní transformovať do praxe.“ Realisticky konštatuje, že v globálnom výskume umelej inteligencie pravdepodobne „dieru do sveta“ neurobia. O to väčší význam vidí v konkrétnom vplyve práce laboratória v regióne. „Novým zdrojom hospodárskeho rastu bude inovatívna ekonomika, malé a stredné podniky, ktoré budú schopné inovovať extrémne rýchlo. A na to potrebujú silné univerzity.“ Jeho ambíciou je, aby TUKE prenášala nové poznatky do praxe rýchlejšie a vo väčšom rozsahu.
Rovnako vysoké nároky kladie na vzdelávanie. Pri výučbe vidí, že zadania spracované pomocou umelej inteligencie môžu vyzerať bezchybne, no pri skúške sa ukáže, že za nimi nemusí byť skutočné pochopenie problematiky. „Ak chcete porozumieť umelej inteligencii, musíte v prvom rade porozumieť samotnej matematike.“ Nestačí podľa neho vedieť používať hotový nástroj. Študent musí vedieť komplexne analyzovať problém a chápať, ako funguje umelá inteligencia vo svojej podstate.
Za kľúčovú považuje schopnosť problém pochopiť, formulovať a niesť zodpovednosť za výsledok. „Dnes študentom chýba základná vec – pochopiť, formulovať problém a povedať, ako ho chcú vyriešiť.“ Aj keď výpočet vykoná model alebo superpočítač, študent musí vedieť overiť výsledok. „Musí byť schopný povedať: Toto je výsledok, za ktorým si stojím.“
Budúcnosť vysokej školy preto nevidí v opustení základných vedomostí. Matematika, fyzikálne princípy a analytické myslenie zostanú podľa neho potrebné aj vo svete, v ktorom veľkú časť rutinných činností prevezmú technológie. „Musíme byť pripravení rýchlo sa vzdelávať a byť flexibilní,“ hovorí o blízkej budúcnosti. Na TUKE sa preto podieľa aj na príprave nových študijných programov zameraných na kvantové výpočtové technológie a medicínsku informatiku.
Najintenzívnejšie spolupracuje so svojimi doktorandmi, od ktorých očakáva výskum na medzinárodnej úrovni a skúsenosť zo zahraničných pracovísk. Časť štúdia absolvovali napríklad v Spojených štátoch či na King’s College London. V každodennej práci však odmieta formálny odstup a prísnu hierarchiu. „Nie som žiadna prísna autorita, som jeden z nich. Máme priateľský vzťah.“ Partnerský prístup pritom neznamená menšie nároky. „Jediná cesta, ako byť úspešný, je stopercentná oddanosť danej práci. Neoplatí sa robiť veci povrchne.“
Ešte vyššie než vedecké výsledky formujú charakter ľudí, ktorých vychováva. „Moji doktorandi majú veľmi správne nastavené morálne a spoločenské hodnoty. To je možno ešte viac ako samotné výsledky.“ Viacerí jeho doktorandi zostávajú na univerzitách a vzdelávajú ďalšiu generáciu. Aj preto považuje za dôležité, aby budúci vysokoškolskí pedagógovia „mali správne nastavený morálny kompas a nehľadali skratky“.
Podobnú intenzitu vyžaduje aj od seba. Práca je preňho zároveň hobby a voľný čas venuje ďalšiemu štúdiu umelej inteligencie. Jeho manželka vníma toto nasadenie ako výraznú cieľavedomosť. Oddych nachádza v rodine a v športe – beháva, chodí do posilňovne a hrá tenis. Priznáva, že hranicu medzi prácou a súkromím v minulosti nie vždy nastavil dobre. „Rodina ma naozaj napĺňa. Bez rodiny by som nikdy nebol tam, kde som dnes – hlavne vďaka manželke a mojim deťom.“
