Doc. PhDr. Oľga Gyárfášová, PhD. je uznávaná sociologička a politologička, prednáša v Ústave európskych štúdií a medzinárodných vzťahov Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý v rokoch 2015 – 2020 viedla. Dlhodobo skúma voličské správanie, politickú kultúru a verejnú mienku, polarizáciu spoločnosti, postavenie žien vo verejnom živote či vzťah občanov k Európskej únii. „Naša silná stránka je v tom, že vieme vysvetliť, prečo sa veci stali, aké sú ich hlbšie príčiny.“ Za svoju „srdcovku“ označuje European Election Study (EES), do ktorého pomohla zapojiť Slovensko už pri prvých voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2004. Dnes je národnou koordinátorkou EES aj Comparative Study of Electoral Systems (CSES).
Po roku 1989 patrila ku generácii sociológov, ktorá na Slovensku etablovala nezávislý výskum verejnej mienky, najskôr na pôde univerzity, neskôr ako komerčnú agentúru, a v roku 1997 spoluzakladala Inštitút pre verejné otázky – nezávislý analytický think-tank. Inštitút prepájal odborný výskum s verejnou diskusiou a podľa Gyárfášovej „nastavoval spoločnosti zrkadlo“ – zrozumiteľne popisoval, ako sa mení a ako sa vyrovnáva s demokratickou transformáciou, integráciou do EÚ a NATO, populizmom a extrémizmom. Ako poradkyňa prezidentky Zuzany Čaputovej pre sociálne témy a verejnú mienku neskôr získala aj bezprostrednú skúsenosť s prostredím vrcholnej politiky.
Nezávislý výskum verejnej mienky považuje za prirodzenú a potrebnú súčasť demokratickej spoločnosti. Rovnako však zdôrazňuje jeho metodologické limity a potrebu dátovej gramotnosti. „Aj keď nebudete priamo vo výskumnej praxi, musíte tomu rozumieť. Musíte byť kvalifikovaní a informovaní spotrebitelia, ktorí vedia narábať s výskumami a dátami.“ Študentov preto učí rozlišovať reprezentatívny výskum od náhodnej ankety, chápať mieru neistoty a nevyvodzovať zásadné závery z rozdielov, ktoré čísla nepotvrdzujú.
V posledných rokoch skúma premenlivosť voličského správania, pozitívnu a negatívnu stranícku identifikáciu, personalizáciu politiky a afektívnu polarizáciu. Tú analyzovala aj na príklade prezidentských volieb 2024 v štúdii Obrazy „tých druhých“. Afektívna polarizácia a slovenské prezidentské voľby 2024. Jej vedeckým snom je inštitucionálne ukotvený, dlhodobo udržateľný výskum demokracie, ktorý by pravidelne skúmal širšie súvislosti voličského rozhodovania a fungovania demokracie.
Jednou z jej dlhodobých tém je politická reprezentácia žien a mechanizmy, ktoré ovplyvňujú ich zastúpenie vo verejných inštitúciách. Potreba zviditeľňovať ženskú skúsenosť sa premietla aj do knihy Ako sme žili v rokoch normalizácie. Rozhovory s aktérkami spoločenstva vzdoru. Písala ju nielen ako sociologička, ale aj ako jedna z aktérok – sama bola súčasťou bratislavského alternatívneho prostredia. Kniha otvorila aj jej súčasný záujem o politiku pamäti: o to, koho a čo si spoločnosť vyberá ako hodné zapamätania a čo sa z najrôznejších dôvodov z kolektívnej pamäti vytláča.
Učiť na vysokej škole začala po rokoch výskumnej a analytickej praxe a práve tieto skúsenosti dnes odovzdáva študentom. „Ja neučím ‚čo‘ v zmysle informácií a základných vedomostí, to všetko je dnes rýchlo a jednoducho dostupné, ale snažím sa učiť ‚ako‘ – ako s informáciami pracovať, ako sa k problému postaviť a ako sa zorientovať v ich množstve.“ So študentmi a študentkami diskutuje, vedie ich k argumentácii a poznaniu, že každé rozhodnutie má nejaké dôsledky. Popri analytickom myslení sa snaží posilňovať ich otvorenosť, rešpekt k inakosti a demokratické hodnoty. Za jednu z najväčších profesijných satisfakcií považuje chvíle, keď jej povedia, že ich správne nasmerovala alebo bola pre nich inšpiráciou.
Sociológia a verejné dianie sú prítomné aj v ďalšej generácii rodiny. Jej dcéra Tina Gažovičová vyštudovala sociológiu, doktorát získala vo verejnej politike a dnes je poslankyňou Národnej rady SR, kde sa venuje najmä vzdelávaniu. Oľga Gyárfášová veľa času trávi aj so svojimi štyrmi vnúčatami. „Vidieť, ako tie deti rastú, múdrejú a ako sa z nich formujú osobnosti, ma nesmierne teší.“ Relax i záľubu nachádza v kinematografii, výtvarnom umení a najmä v knihách, a to nielen odborných – už vyše dvadsať rokov sa s kamarátkami stretáva v knižnom klube.
Niekedy si hovorí, či by nebolo jednoduchšie skúmať kamene alebo iné nemenné objekty – niečo pevné a predvídateľné. Avšak práve opak ju priťahuje na spoločenských vedách. „Spoločenská realita je mimoriadne premenlivá. Je to otvorený systém – vzrušujúci, zaujímavý a vždy môže priniesť nejaké prekvapenie.“
