Finalista kategórie: Výnimočný vysokoškolský pedagóg

Martin Straka

Logistika

Najdôležitejší objav, ktorý čaká vedu, sa netýka konkrétnych vecí, materiálov alebo technológií, ale dosiahnutia skutočnej slobody pre všetkých ľudí na Zemi, tvrdí doc. Ing. Martin Straka, PhD., z Ústavu logistiky a dopravy Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach.

Predmetom jeho vedecko-výskumnej činnosti je logistika. „Je to oblasť, ktorá dnes hýbe celým svetom. Týka sa riadenia tokov a asi by sme v súčasnosti ťažko hľadali podnik, ktorý by nemal zavedené logistické postupy v nákupe, výrobe či distribúcii. Logistika je súčasťou každodenného života spoločnosti. Prirovnal by som ju k obehovej sústave človeka, bez ktorej by nikto nemohol existovať, pretože zabezpečuje distribúciu všetkých dôležitých tekutín a potrebných látok v tele,“ hovorí.

Pre každého vysokoškolského učiteľa je dôležité, aby popri vyučovaní robil aj vedu a výskum. Nie snáď preto, že to zvyšuje jeho renomé v očiach poslucháčov, ale len takto je podľa neho možné obohacovať pedagogické aktivity a poskytovať študentom skutočne nové a relevantné odborné poznatky. „Ako inak vzbudiť v poslucháčoch záujem o prácu vo vybranom študijnom odbore a presvedčiť ich o tom, že to, čo robia, má zmysel, ak nie vďaka vede a výskumu?“ kladie si rečnícku otázku.

Študentov zaujíma predovšetkým transfer poznatkov aplikovaného výskumu do výučby, kľúčovú úlohu však zohráva aj spôsob, ako im učiteľ informácie podáva. Dôležitý je priateľský prístup a praktické využívanie získaných vedomostí. „Študenti majú množstvo nezodpovedaných otázok, na ktoré spoločne v rámci vzájomnej výmeny názorov hľadáme odpovede. Vďaka tomu veľa mojich študentov ľahko nachádza uplatnenie na trhu práce a dosahuje úspechy v medzinárodných študentských vedecko-odborných súťažiach,“ dodáva.

Pokiaľ ide o širšie súvislosti vedeckého pokroku, existuje mnoho mimoriadne aktuálnych oblastí, kde výskum zohráva kľúčovú úlohu. „Pre mňa je najdôležitejšou výzvou zabezpečenie kvalitnej pitnej vody pre všetkých ľudí na Zemi,“ pokračuje. „Pre niekoho môže byť prioritou vynájdenie lieku na rakovinu alebo rakety, ktorá umožní cestovanie vesmírom. Civilizácia však bude existovať aj s chorobami a aj bez sci-fi technológií, ale bez vody a čistého životného prostredia neprežije. Voda sa stala strategickou surovinou.“

Keď ľudstvo dosiahne skutočnú slobodu v myslení, prídu i ďalšie objavy hmotného a nehmotného charakteru, o ktorých dnes len snívame. Vedci zásadným spôsobom prispievajú k zlepšovaniu spoločnosti. „Zmerať prínos jednotlivých mysliteľov v dejinách sa nedá. Bol najväčšou osobnosťou Albert Einstein, Isaac Newton, Thomas Alva Edison, Leonardo da Vinci, Stephen Hawking, Aurel Stodola alebo Matej Bel, keď každý bol pre svoju oblasť a historické obdobie kľúčovou postavou? Pre mňa každý človek, ktorý niečím obohatí spoločnosť, je osobnosťou,“ dodáva.