Finalista kategórie: Výnimočný vysokoškolský pedagóg

Otokar Grošek

Bezpečnosť informačných technológií

Ochrana citlivých dát je pre kryptografiu mimoriadne aktuálnou témou. Veľkou výzvou sa stáva najmä vývoj šifier odolných voči útokom kvantovým počítačov, hovorí Prof. RNDr. Otokar Grošek, PhD., z Ústavu informatiky a matematiky Fakulty elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.

Je špičkovým slovenským odborníkom na bezpečnosť informačných technológií. Viedol a úspešne dokončil medzinárodný projekt NATO Secure Implementation of Post-Quantum Cryptography, ktorý bol vyhodnotený ako najlepší projekt desaťročia v rámci vedeckého programu aliancie Veda pre mier a bezpečnosť v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Minulý rok získal od NATO ďalší medzinárodný projekt Secure Communication in the Quantum Era zameraný na bezpečnú skupinovú komunikáciu. Oba projekty sa venujú tzv. postkvantovej kryptografii.

„Väčšina ľudí si s bezpečnými šiframi spája ochranu platobných kariet, zdravotných záznamov či autonómnych automobilov. Toto všetko je riadené softvérom a kódmi. Pre hackera niet väčšej radosti, než túto ochranu narušiť. Vláme sa do klimatizačného systému a premení byt na Saharu. Hackeri neváhajú zájsť aj ďalej. Napádajú telekomunikačné družice, ktoré dokážu natáčať. Vrátiť ich do pôvodného stavu stojí obrovské peniaze. Kryptografia sa dnes už ani zďaleka netýka len armády a tajných služieb, ale všetkého, čo nás obklopuje,“ tvrdí.

Práca učiteľov na vysokej škole sa podľa neho za posledných tridsať rokov zásadne zmenila. Študenti majú k dispozícii internet, kde sa dá nájsť množstvo informácií bez väčšej námahy. Výsledkom je nízka účasť na prednáškach. Súčasní mladí ľudia majú malú snahu dosahovať výborné výsledky. Navyše väčšina poslucháčov informatiky sa už počas štúdia zamestná na polovičný úväzok, takže nemajú záujem ani čas preniknúť hlbšie do problematiky. „Je naozaj veľmi náročné zaujať ich. Snažím sa obohacovať prednášky o historické súvislosti, kde sa velikáni informatiky a kryptológie mýlili a dlho hľadali správne riešenia,“ priznáva.

Kryptografia je typická multiodborová disciplína, ktorá si vyžaduje vedomosti z viacerých oblastí matematiky, prenosu informácií, elektroniky a informatiky. V rámci doktorandského štúdia a pedagogickej činnosti sa venoval každej z nich. Keď sa mu dostal do rúk časopis Cryptologia, vychádzajúci vo Veľkej Británii, natoľko ho inšpiroval, že s kolegami založili v roku 1985 seminár CRYPTO, ktorý beží dodnes. Ako prvý v bývalom Československu začal vyučovať predmet Utajovanie informácií vo verejných počítačových sieťach.

Vedecká práca preňho predstavuje slobodu myslenia, hľadanie súvislostí a lepšieho porozumenia dejov, ktoré nás obklopujú. Oceňuje aj možnosť spolupráce s domácimi a zahraničnými kolegami, ktorí sa venujú rovnakej problematike. Ak má vedec navyše aj šťastie, že môže ešte za svojho života vidieť praktické uplatnenie vlastných výsledkov, je to veľmi prijemné. „To je hneď poznať, kto študentom len vykladá, čo sa naučil, a kto má aj praktické skúsenosti s aplikáciami, o ktorých prednáša. Kto nerobí vedu, spravidla vôbec alebo len veľmi málo sleduje aktuálny vývoj a potom nedokáže odpovedať na zvedavé otázky študentov,“ dodáva.