Finalista kategórie:
Výnimočný vysokoškolský pedagóg

Tomáš Havlík

Materiálová recyklácia odpadov

Súčasná doba sa riadi tým, čo je na internete, lenže bez poznania širších súvislostí sa tieto informácie ľahko môžu stať dezinformáciami, upozorňuje prof. Ing. Tomáš Havlík, DrSc., z Ústavu recyklačných technológií Fakulty materiálov, metalurgie a recyklácie Technickej univerzity v Košiciach. Veľmi často sa podľa neho len opakujú a memorujú dávno prekonané fakty, ktoré sú bez vlastnej interpretácie v praxi nepoužiteľné.

Špecializuje sa na materiálovú recykláciu odpadov nielen po teoretickej stránke, ale aj na jej testovanie v poloprevádzkovom režime s cieľom ponúknuť takto overené procesy podnikom pre praktické využitie. K tomuto účelu vybudoval s podporou Nórskych fondov Centrum spracovania odpadov CENSO a v spolupráci so Železiarňami Podbrezová, a. s., Laboratórium spracovania priemyselných odpadov LSPO. Jeho výskum prevažne vychádza zo strategickej iniciatívy Európskej komisie Kritické suroviny pre EÚ, ktorá definuje osemnásť surovín kovov spomedzi 27 kritických surovín nevyhnutných pre udržateľný chod európskej ekonomiky. „Keďže prírodné zdroje týchto surovín sa na európskom kontinente prakticky nevyskytujú, sme okrem dovozu významne odkázaní aj na materiálovú recykláciu kovových odpadov,“ vysvetľuje. Ku konkrétnym výsledkom jeho výskumnej činnosti patrí napríklad linka na spracovanie malých prenosných batérií vo firme Machtrade, s. r. o., zhodnocovanie lítiových akumulátorov z elektromobilov, mobilných telefónov a notebookov alebo recyklácia dosiek plošných spojov, z ktorých sa získava zlato, striebro, meď, cín, olovo a ďalšie zložky. V patentovom konaní má aj proces spracovania oceliarenských úletov s obsahom ťažkých kovov.

„Už pred vyše dvadsiatimi piatimi rokmi mi vzhľadom na rýchlo sa rozvíjajúci priemysel a inteligentné technológie bolo jasné, že u nás skôr či neskôr prepukne problém s nedostatkom kovov, ktoré sú v tomto segmente nenahraditeľné. Preto som začal systematicky pracovať na vytvorení nového študijného odboru Environmentálne inžinierstvo, ktorý sa zameriava na spracovanie odpadov a získavanie kovov z druhotných surovín. Súčasne som začal budovať vysokoškolské laboratórium osadené poloprevádzkovými zariadeniami. Toto bol a aj je veľmi náročný projekt a darí sa hlavne pomocou získaných medzinárodných štrukturálnych projektov,“ konštatuje. Na tomto základe sa aj začala široko rozvinutá medzinárodná spolupráca s partnermi vo Fínsku, Nemecku, Taliansku, Brazílii a inde.

Ako upozorňuje, je mimoriadne dôležité zapájať študentov do reálnych experimentov, ukazovať im praktické aplikácie, oboznamovať ich s unikátnymi zariadeniami, organizovať pre nich stáže a exkurzie v recyklačných prevádzkach a podporovať ich študijné pobyty v zahraničí. „V rámci mojich predmetov,“ zdôrazňuje, „sa snažím prezentovať najnovšie poznatky a relevantné príklady z praxe s predpokladaným budúcim vývojom. Informácie na internete sú totiž veľmi často neaktuálne. Študenti by mali mať čo najpresnejšie poznatky, aby na svojich budúcich pracoviskách boli schopní ponúkať reálne riešenia. Mimoriadne dôležité je, aby si všetko vyskúšali vlastnými rukami. “

Aktuálne znalosti môže podľa neho vysokoškolský učiteľ získať jednak pravidelným sledovaním a využívaním publikovaných vedeckých informácií, ale hlavne vlastnou výskumnou činnosťou. Výsledok bádania je len vrcholcom ľadovca, pod vodou sa však ukrýva to, že za úspechom okrem poctivej tvorivej práce stojí aj nekonečný súboj s okolím, systémom a byrokraciou. „I na toto musí pedagóg pripravovať svojich študentov, k čomu sa najlepšie hodia neformálne stretnutia a debaty, kde sa nepreberá len predpísané učivo,“ dodáva učiteľ, ktorý pred vstupom na akademickú pôdu dlhé roky pôsobil na poli hutníctva neželezných kovov, čo aj nasmerovalo jeho profiláciu na poli recyklácie a environmentálneho inžinierstva.

Zdielať