Výskum vírusov je dôležitý nielen v období pandémie. Slovenský vedec a virológ RNDr. Boris Klempa, DrSc., z oddelenia ekológie vírusov Virologického ústavu Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied, sa zaslúžil o významný prínos v tejto oblasti. Za jeho inovatívne úspechy v oblasti biomolekulárnej medicíny hantavírusov získal medzinárodné ocenenie Joel M. Dalrymple Memorial Lectureship Award 2019.
Verejnosť si meno vedca Borisa Klempu spája najmä s vývinom slovenských PCR testov na odhalenie vírusu SARS-CoV-2. „Do tohto projektu sme šli s veľkou radosťou, keďže vyriešil naše dennodenné starosti a zároveň mal veľký spoločenský prínos. Vďaka nemu sa mi otvorila úplne nová dimenzia výskumu – aplikovaný výskum. Dovtedy som sa venoval len tomu základnému, no tento projekt ukázal, že aplikácia poznatkov do praxe s prínosom pre spoločnosť je možná aj s mojou špecializáciou,“ hovorí Boris Klempa. Vývin testov pokračuje aj v súčasnosti, tím Borisa Klempu sa zameriava najmä na klinickú validáciu v spolupráci so spoločnosťou MultiplexDX.
Pred pandémiou sa Boris Klempa zameriaval najmä na výskum článkonožcami prenosných vírusov vrátane u nás významného vírusu kliešťovej encefalitídy. Bol súčasťou medzinárodného projektu ANTIDotE, v rámci ktorého sa podieľal na analýze génovej regulácie kliešťov. „Chceli sme zistiť, aké konkrétne klieštie bielkoviny sú produkované v slinách infikovaných kliešťov počas cicania, s tým, že niektoré z nich by mohli byť vhodní kandidáti na vývoj vakcíny. Niekoľko takýchto génov sme identifikovali, a následne sa nám v experimentálnom modeli vďaka nim podarilo zredukovať prenos vírusu z kliešťa na myš.“
Od svojich doktorandských čias skúmal hantavírusy, ktoré prenášajú hlodavce a spôsobujú závažné, až smrteľné ochorenia. Na Slovensku je niekoľko desiatok prípadov ročne. „My sme charakterizovali, aké konkrétne hantavírusy sa vyskytujú v strednej Európe a kto sú najdôležitejší prenášači. Podieľali sme sa aj na objavoch vôbec prvých hantavírusov v Afrike. Dnes už vieme, že hantavírusy neprenášajú len hlodavce, ale aj rôzne iné hmyzožravce, napríklad krty či netopiere.“
Za svoj najvýznamnejší projekt označuje Boris Klempa sériu projektov v rámci Európskeho vírusového archívu, ktorý dnes nesie názov EVA-GLOBAL. Jeho podstatou bolo vytvoriť archív podrobne charakterizovaných vírusov, ktoré budú vedcom rýchlo dostupné. Tento projekt zohral veľkú úlohu vo všetkých nedávnych epidemických udalostiach, či už to bola prasacia chrípka, MERS, Zika, ebola alebo aktuálny Covid-19, v rámci ktorého sme celému svetu sprístupnili aj naše izoláty zo Slovenska. „Som veľmi hrdý, že som jeho súčasťou, pretože som presvedčený, že tento projekt mení svet. Zásadne zmenil virologickú mapu sveta a zlepšil dostupnosť vírusov pre výskum,“ vyjadril sa Boris Klempa.
V budúcnosti by sa chcel aj naďalej venovať vírusom prenosným zo zvierat na človeka, ako je napríklad vírus západonílskej horúčky, ktorý prenášajú komáre. Okrem toho by rád pokračovať vo výskume hantavírusov, ktoré zostávajú jeho srdcovou záležitosťou.
Kľúčovým obdobím Borisa Klempu, ktoré malo vplyv na celú jeho kariéru, bolo štúdium na berlínskej univerzitnej klinike Charité. „Vďaka tomuto štúdiu som nadviazal obrovské množstvo kontaktov a spoluprác po celom svete. Mal som možnosť podieľať sa na množstve medzinárodných projektov vrátane spomínaného výskumu hantavírusov v Afrike. Jednou z najvýznamnejších osobností, ktoré zásadne ovplyvnili moju vedeckú dráhu, bol vedúci mojej doktorandskej práce profesor Detlev H. Krüger, ktorý ma dodnes podporuje.“
Borisa Klempu na virológii fascinuje jej mnohorakosť. „Vďaka nej som zažil chytanie hlodavcov v Afrike, dlhé hodiny v tzv. BSL3 laboratóriách, tisíce a tisíce PCR testov, čaro analyzovania nových vírusových sekvencií na počítači, ako aj vyžiadané prednášky v Buenos Aires či čínskom Wuhane. Vždy v nej bude čo objavovať. Cítim sa byť privilegovaný, že sa jej môžem venovať.“
Vo voľnom čase Boris Klempa najradšej relaxuje v kruhu rodiny. Zaujíma ho aj akvaristika a v posledných rokoch sa stal vášnivým bežcom.
